Veľa kriku pre nič
Okolo stola, na ktorom stojí mohyla…, vlastne čo to táram. Skrátka sa na predné stránky herných webov pred pár dňami dostal Obsidian a jeho dielo Pillars of Eternity. A nie preto, že by vytvoril naozaj skvelú hru, ktorá je vo svojom jadre poctivým cRPG (a nie smiešnou napodobeninou á la posledný Dragon Age), ale kvôli epitafu, ktorý fiktívnej postave vymyslel jeden backer. Áno, čítate správne – fiktívnemu epitafu o fiktívnej postave, ktorý mal byť údajne urážlivý. Tak sa na ten epitaf pozrime…
Here lies Firedorn, a hero in bed.
He once was alive, but now he’s dead.
The last woman he bedded, turned out a man.
And crying in shame, of a cliff he ran.
Nasleduje veľmi voľný, amatérsky preklad pre tých, ktorí v žiadnej forme nevládnu jazykom anglickým.
Tu odpočíva Firedorn, hrdina v posteli.
Kedysi živý bol, teraz mŕtvy je.
Posledná žena, s ktorou spal, mužom bola.
A plačúc zahanbený z útesu skočil.
A teraz milí priatelia zdravého rozumu a bystrej mysle, prosím poukážte čo je na tomto kúsku textu nemorálne, urážlivé natoľko, aby to bolo hodné takého množstva rečí? Nie je to bez servítky, ale je to podobné ako som tu už neraz spomínal tzv. „blbé vtipy“. Môže sa niekto uraziť? Pravdepodobne. Mal by sa z tohto kúsku textu robiť veľký škandál? V žiadnom prípade. Fiktívny text nám len oznamuje, že fiktívna postava mala vo výbere objektu svojho záujmu trošíčku smolu. A namiesto toho, aby to nejako rozdýchal, tak si to radšej hodil dolu útesom. Vraj to uráža transosoby. Alebo skôr je to namierené ako akési ich pranierovanie. Ako? Nemám poňatia ako tento kúsok textu môže byť považovaný za útočný, znevažujúci a priam škandalózny. Dobre vyvinutá transosoba (mentálne, vy prasce!) by nemala mať s niečím takýmto najmenší problém. Človeka s otvorenou mysľou nemôže napadnúť sa pri niečom podobnom uraziť. Tak mi prosím povedzte, kde toto vzniklo? Odkiaľ to prišlo a prečo sa tým u všetkých démonov tohto sveta zaoberajú herné médiá? Mimochodom, tomu celému sa v slovenčine hovorí: veľa kriku pre nič.
Naozaj je to výsledok šialenstva, ktorý začal kdesi u Sarkeesian a jej zaslepených nasledovníkov? Môže vinu za súčasnú situáciu niesť jedna osoba, ktorá len ventiluje do éteru trochu skreslené predstavy svojho producenta? Môže skutočne neinformovanosť a senzáciechytivosť viesť v dnešnej spoločnosti až k takto absurdným situáciám? Nie je existencia podobných indivíduí skôr symptómom ako príčinou? Niečo je niekde v našej spoločnosti zle. Urážajme sa a bráňme sa, pokiaľ niekto samého seba postaví nad ostatných. Urážajme sa a bráňme sa pokiaľ niekto bude presadzovať, že len istá výnimočná skupina na tejto planéte má na niečo nejaké práva a tí druhí si ich nezaslúžia. Bráňme sa a majme starosti ak nám niekto bude tvrdiť, že sme zbytoční. Áno, často sa hovorí, že niekoľko naoko nevinných malých hlúpostí, môže viesť k horším veciam. V niektorých prípadoch to tak funguje – pokiaľ nie sú izolované, pokiaľ ich vnímame v správnom kontexte. Niekedy mám pocit, že opakovanie o kontexte napísaných, povedaných vecí je zbytočné. A pritom to opakujem často. Čo, kto, kde povedal – aký bol kontext vysloveného, je to najpodstatnejšie na rôznych výrokoch. Vráťme sa ešte raz k onomu kúsku textu z Pillars of Eternity.
Skromný pokus o analýzu diela
Autor epitafu dostal možnosť pridať tento text do hry na základe toho, že prispel na vytvorenie hry istou čiastkou. Chcel byť vtipný a trochu kontroverzný. Čo samotný text? Môžeme z neho 
usudzovať, že je autor tohto textu transfóbny (také slovo v slovenčine asi ani neexistuje, že?)? Možno ho napísal z vlastnej alebo predpokladanej skúsenosti. Možno sa snažil položiť si otázku, čo by sa stalo keby sa raz takto zobudil vedľa ženy a… Ono by to bola žena s bonusom. A možno si len predstavil takúto absurdnú situáciu a prišlo mu to vtipné. Príliš veľa možno na tak krátky text. Ale ako som rád zdôrazňoval pri analyzovaní textu na hodinách literatúry – ja do hlavy autorovi nevidím a môžem len hádať (odvodzovať) čo svojim kúskom textu myslel. Aké boli pohnútky, ktoré ho viedli k vytvoreniu svojho diela. Možno. Možné je všetko, ale v kontexte tejto hry, je to len kúsok humorného textu, ktorý je stratený v desiatkach ďalších podobných textov. Poďme ich analyzovať všetky, aby sa náhodou ešte neurazila minorita mravenčiarov a plyšových zvieratiek. Ostatne jeden nikdy nevie, ktorým slovom alebo slovným spojením môžete niekoho uraziť. Radšej nehovoriť nič – nikde. Nakoniec by ste totiž zistili, že je vo vašej obľúbenej hre málo farebných.
Čo sa stalo s hrami?
A takýmito vecami sa zaoberá herný svet. Nemali by sme sa skôr zaujímať o príbehy, to ako sa hry hrajú, ako sú zábavné a čo nám táto zábava prináša? Najhoršie na tom celom je, že s rôznym druhom priaznivcov a fanúšikov Anity Sarkeesian sa nedá ani rozumne viesť nejaká debata, pretože sú zaslepený hlúposťou, ktorá nestavia na logickom myslení a preverovaní si existujúcich faktov. Skrátka majú ten jeden svoj názor a ako sa kôň s klapkami na očiach drží svojej cesty, oni sa držia svojho presvedčenia. Nevidí a nepočuje nič iné. A pokiaľ, nedajbohovia, sa niekto bude snažiť zaviesť rozumnú diskusiu na danú tému… bude z neho razom rasista, mizogýn a kto vie čo ešte všetko. Myslím, že Dan Vávra by dokázal rozprávať. :-)
Koncom 80-tych a počas celých 90-tych rokov som mal z hier číru, detskú radosť. Oslovili ma cudzie, neznáme svety, bol som ohromený grafikou a podivnými príbehmi. Cez hry som objavoval literatúru i hudbu, a v raritných prípadoch i film. Tešil som sa na každú novú hru, hltal každé nové číslo Excaliburu, Bitu, Score či Levelu. Všetko bolo nové, zaujímavé a hlavne bolo to o hrách. V 21. storočí som začal študovať na vysokej škole, hry začínali byť vzdialené a pomaly prichádzal pocit, že už to akosi nie je ono. Tiež som bol starší, bohužiaľ akosi nemladneme. :-) Zmenila sa i moja perspektíva nahlidania na hry. Vďaka svojmu štúdiu som ich začal vnímať ako súčasť širšej kultúry, ako artefakty, ktoré môžu vplývať na človeka a jeho okolie. Môj záujem opäť vzrástol. Akademický pohľad mi dodal ďalšiu dimenziu pohľadu na hry a obnovil tak môj záujem o ne. Prvá päťročnica však bola stále o hrách – niektoré žánre ustupovali dozadu, a kde-tu sa niečo objavilo. Bolo zaujímavé sledovať čo sa deje v prostredí MMO hier – ako sa reálna kultúra a spoločenské zvyky premietajú do virtuálneho prostredia a adaptujú v nových podmienkach. Jedného dňa však nastal zlom, ktorý všetko zmenil. Internet sa stal dominantnou platformou, hry začali ustupovať z reálneho sveta a youtube sa stal populárnym miestom šírenia ľudových výtvorov (a nielen ich). Hry oslovujú masy.
A niekto, niekde si uzmyslel, že by bolo na čase túto divokú štruktúru podivných tém a obrazov nejako kontrolovať. Áno, existenciu ratingov máme už od polovice 90-tych rokov, vďaka konzolovej vojne medzi Segou a Nintendo – dalo by sa povedať, ale hry stále plávali vo svojej relatívne bezpečnej vode. Ako autori hier zobrazujú ženy. Aké majú ženy postavenie v herných príbehoch. Kde sú ženy autorky. Hry nás učia násiliu a robia nás necitlivým k problémom sexizmu. A to len škrtám slovne po povrchu veci. Hry sú odrazom našej kultúry. Hyperbolizovaným odrazom, ktorý je násobený predpokladom pracovníkov marketingových oddelení o cieľovom publiku a tom čo takéto publikum potrebuje.
V našich zemepisných šírkach to nie je žiadna tragédia a prakticky to nikoho nezaujíma (teda na úrovni hier, nie že by sme tu pár exotov tvrdého razenia nemali :-)). U nás sú stále podstatné hry. Lenže, ako som už naznačil, nežijeme v izolovanom svete a celé to masívne prepojenie nás nejako bude ovplyvňovať. Túto postavu v hre treba zmeniť. Túto treba úplne zakázať. A tieto slová nie sú vhodne pre tento druh média, zmeňte ich! Lebo ak to neurobíte, tak uvidíte! Nie je tu pokus o diskusiu, je to cielený teror, ktorý priaznivci istého názorového spektra pretláčajú do tvorby hier. Je to unavujúce a neproduktívne. Napriek tomu vidíme denne ako sa niekde niekto zblázni kvôli úplnej prkotine a napíše o tom siahodlhý článok (ehm). Politická agenda, ktorá vyčnieva posledné roky z článkov na Polygone či Kotaku je niekedy až neuveriteľná. A potom, tí istí ľudia, ktorí presadzujú tento naratív, sa divia keď sa v inom médiu hry a hráči zobrazujú v negatívnom svetle.
Nejnovější komentáře